Inakosť robí svet umenia pestrý

Inakosť robí svet umenia pestrý

Nedávno som v jednej facebookovej skupine, zameranej na fotenie, čítal príspevky od členov. Málo sa zapájam na Facebooku a tu som sa do diskusie zapojil. Nedalo mi to.

Inšpirovali ma k tomu komentáre niektorých členov skupiny  pod príspevok jednej fotografky. Poznám jej tvorbu a má veľmi zaujímavý rukopis. Meno skupiny ani fotografky spomínať nebudem.
O tom tento článok nie je.

Mám veľmi rád fotky, nad ktorými je potrebné sa zamyslieť

Avšak je to dobrý úvod na tému, ktorú som mal už dávnejšie rozpracovanú a o ktorej som premýšľal.
Prečo ja sám sa radšej zapájam do zahraničných súťaží a prečo radšej posielam fotografie do zahraničných časopisov? Netajím sa tým, že zahraničné portály uprednostňujem pred slovenskými portálmi a skupinami.

Veľmi rád to vysvetlím na oblasti fotografie. Možno vás napadne, že niečo podobné sa deje aj v inej oblasti, než je fotografia. Pokojne mi napíšte o tom komentár, budem veľmi rád 🙂

Čo sa teda udialo?
Členovia fotografickej skupiny sa pustili do fotografky. Zhadzovali jej tvorbu. Nebolo to prvýkrát, čo sa posmešne vyjadrovali k tomu čo nafotia a ako to nafotila.  A čo ma viac zarazilo, zhadzovali človeka, ktorého odfotila.
Niektorí ľudia sa radi vyjadrujú takmer ku všetkému.

Mňa pri tej diskusii napadlo, že póza a výraz modela na fotografii možno nie je odrazom iba jeho pocitov. Možno to viac vypovedá o fotografke a jej pocitoch, ktoré preniesla do obrazu.
Mám veľmi rád fotky, nad ktorými je potrebné sa zamyslieť.

Len vďaka odlišnosti existuje individualita a jedinečnosť

Súhlasím, že fotografie sa nemusia páčiť každému. Vidím v tom iba samé výhody. Len vďaka odlišnosti existuje individualita a jedinečnosť.
Viete si predstaviť, že by sme všetci fotili rovnakým spôsobom? To by asi bola nuda.  A keby sa nám všetkým páčili rovnaké veci. Keby sme všetci fotili kvetinky a západy slnka, úplne rovnako.
Tak to by bola už asi riadna nuda. 🙂

Inakosť je to, čo robí svet umenia pestrý

Nevadí mi, keď sa ľudia vyjadria nesúhlasne pri fotografiách. Ostatne to môže platiť na čokoľvek. Nevadí mi, keď ľudia majú rozdielny názor. Naopak, som veľmi rád, keď majú ľudia vlastný názor a nemusí byť rovnaký. Odlišnosť v diskusii posúva dianie dopredu a vytvára nové myšlienky.

Správna otázka je. Dá sa nesúhlasný názor napísať aj inak, než urážlivo?
Podľa mňa sa jednoznačne dá.  A presne v tom je sila komunikácie a zrelosť človeka.

Prečo teda sám rád prispievam do zahraničných galérií?
Pretože mám rád, keď moju tvorbu posudzujú ľudia, ktorí ma možno ani nepoznajú. Možno to na prvý pohľad znie zvláštne.
A preto to celé rád hneď vysvetlím.

Sám som sa zapojil do súťaží po celom svete. Vyhodnotenie jednej súťaže bolo v Beverly Hills v Los Angeles. Do súťaže sa prihlásilo cez 7800 fotografií zo 79 krajín. A moju fotografiu porota vybrala do nominácie v kategórii Fashion s ďalšími 30-timi fotografmi.
Nik z porotcov netušil, kto je Martin Almáši.
Hodnotia moju tvorbu. Nič viac a nič menej. Nie je to osobné, nie je to o sympatiách. Celé je to o tom, ako veľmi ich tvorba fotografa zaujme.

Druhý príklad je Photo Vogue ItaliaIconic Artist. V oboch portáloch sú editori, ktorí schvaľujú každú jednu nahranú fotografiu. Každý, kto nahrá fotografie na photo Vogue Italia alebo Iconic Artist si ich nechá takto schváliť. A už je to iba o tom, či daná fotografia zaujme kvalitných editorov.

Presne takto mi editori vybudovali portfólio na Photo Vogue Italia a Iconic Artist.

Nepoznám osobne tých porotcov alebo editorov v súťažiach a časopisoch. Poznám ich tvorbu alebo ocenenia. Či už Pulitzerovu cenu, najvyššie novinárske ocenenie v reportážnej fotografii (niečo ako Oskar u hercov) alebo rôzne ocenenia a publikácie vo svetových časopisoch pri Fahion fotografii.

V oboch prípadoch sú to pre mňa ľudia s úžasným príbehom a skvelými výsledkami. A presne od takých si veľmi vážim názor v oblasti fotografie. A rád sa zverím do rúk, aby mi pomohli vybudovať kvalitné portfólio mojich fotografií.

Photo Vogue Italia and Iconic Arist Martin Almasi Fashion an FineArt photo